Kde bolo tam bolo, žil veľmi tučný ujo, stále len sedel, pozeral rozprávky a jedol koláčiky. Nič sa mu nechcelo. Ani odpratať sneh pred dverami, ani sa prejsť po okolitej krajine. Bol taký lenivý, že aj pohár od svojho obľúbeného nápoja nebol schopný odložiť a umyť.
Jedného krásneho dňa prišiel na to, že je fakt veľmi pribratý a zmestí sa len do jedného pyžama, inak sú mu už ostatné veci malé. Tak pokrčil plecami a ostal len v tom jednom červenučkom oblečení s červenými ponožkami. Už sa ani neumýval a bradu mal takú dlhú, asi skoro ako Čínsky múr, ale za to bielu ako sibírsky sneh. Takto to išlo ešte pár mesiacov.
Raz mu na domček zaklopal veľmi vysoký pán v čiernom obleku s okuliarmi a ponúkol mu zaujímavú prácu. Dal mu list so všetkými inštrukciami a priniesol mu kabát a nohavice presne vo farbe jeho starého pyžama. Ujo sa veľmi čudoval, ako vedeli jeho veľkosť, prečo práve červený kabát aj nohavice. A prečo práve on?
Prečo si nenašli niekoho mladšieho, krajšieho a s väčšou chuťou po živote? Pán mu ešte raz opakoval inštrukcie a na záver mu povedal: Ver, že keď ma počúvneš ,spravíme z teba symbol, ktorý budú milovať všetci a bude to pre nás aj výhodné.
Ujo podpísal dva papiere a už nikdy nevidel pána od dverí. Od vtedy robil presne to, čo mu bolo povedané, nič naviac. Prešlo pár rôčkov a raz v roku sa ľudia na celom svete bláznia, len kvôli tomuto pánovi v červenom ,pijú nápoje čo on, nosia čapice čo on, dokonca sa zaňho prezliekajú. Svet je vtipný, jedna polovica ho má ako komédiu a tá druhá ako tragikomédiu.
Aké by mohlo byť ponaučenie:
1. Aj keď si úplne zle a máš pocit, že už je koniec, môže aj malý impulz zmeniť tvoj život a obrátiť ho o 180 stupňov.
2. Niekedy žijeme v ilúzií, akoby bolo všetko veľmi dobre pripravené.
Preto, niekedy používajme svoj vlastný rozum a nenechajme sa až príliš strhnúť davom a okolnosťami.
