Máte pocit, že sme v klietke? Ľudia si zubami-nechtami zachraňujú prácu, iní svoje celoživotné podnikanie. Iní sú schopní obetovať hocičo, len, že by sa troška vymočili v mori. Iní v hlave riešia svoje hypotéky a iné dlžoby, ktoré získali počas svojho života. A to ako ich budú platiť, ak sa stane to a to.
Zdravie a šťastie človeka je úplne v rebríčku inde ako by malo byť a je až zarážajúce, koľko ľudí pracuje v práci, ktorú so srdca nenávidí. Má z nej však obrovské benefity, ktoré inde nedostane, takže voľba je jasná. Žijeme v dobe smútku, strachu obrovsky ovplyvnení médiami. Z tohto všetkého profituje len malá hŕstka ľudí, ktorí ťahajú motúzikmi, ako sa im hodí. Človek ako jednotlivec nezmôže nič! Treba ísť protestovať! Kričia ľudia. Neuvedomujú si však to, že protest a agresia, vytvára ešte väčšiu agresiu a násilie. Jedine tak generálny štrajk by možno niečo dokázal. Pokiaľ by ale každý z nás začal žiť v skutočnom šťastí, svet by sa veľmi rýchlo menil, strach by bol vyhodený niekde do neznáma a život by začal mať väčší zmysel.
Bojíte sa stále, sledujte niektoré zaujímavé správy aj v médiach, ktoré človeku musia otvoriť oči.
Pamätáte si výroky – “Týmto testom by som netestoval ani svojho psa!”
Neviem, či by som si do tela dal niečo také pichnúť, kto mi povie, ako sa to prejaví o 2-3 roky.
Využijem možnosť dať si dole rúško, už nie je povinné, ja to teda využijem!
A mnoho iných výrokov, ktoré sa skrývajú za masou informácií, ktoré naháňajú strach a ničia zdravé vnímanie človeka.
Život môže byť absolútne bezstarostný a poviem Vám, keby sme sa na svoje všetky pseudo povinnosti vykašľali, žili by sme si omnoho bezstarostnejší život. Náš život, činnosti ktoré nás zaujímajú by boli pre nás prioritou, pozorovanie samého seba by bolo pre nás prírodným zákonom. A šťastie by bolo jednoznačnou iskrou do všetkých nekonečných možností života.
Ja som pár noci teraz strávil pod čistou oblohou, nebral som si stan len moju rybársku posteľ, sledoval som nebo západ, či východ slnka sledoval som aj komára, čo sa mi dlho prechádzal po ruke a rozmýšľal, či to žihadlo do mňa zapichne, alebo nie. Zrazu bol život bezstarostný, krásny, nádherný. Za mnou rozkvitnuté slnečnice dodávali pocit Nového začiatku, ktorí si však musíme zvoliť najprv každý v nás v sebe. Odhodiť okovy z našich zápästí a prestať sa prechádzať v bahne, kde nám nohy zapadajú doň až po členky. Nestarať sa o veci, ktoré momentálne neviem až tak ovplyvniť a venovať sa veciach na ktoré mám plný dosah a robia ma lepším človekom.
Priatelia “Justice for All” a nikdy to nebude inak, lebo zákonitosti tohto vesmíru sú nad naše chápanie.
Preto len dôveruj a rob tento svet lepším, veľmi to teraz potrebuje.
Verte plánu, ktorí je možno mimo vnímanie ostatných ľudí.
