S pravdou von: Na dvoch frontoch

Prvý tohtoročný článok, vzniká spontánne až nečakane. V poslednom čase pozorujem množstvo ľudí, ktorí trieštia svoju energiu. Čo je to trieštiť svoju energiu??

No je to, že robíte všetko, ale vlastne nič 😀 Popri tom si stále myslíte, že robíte všetko správne. Nie, nie som výnimka stále hľadám tú správnu korekciu. Za úspech však pokladám, že som si veľa vecí uvedomil ,čo boli fakt zlé. Keď raz budete chcieť byť v niečom úspešný, dajte do toho väčšinu svojej energie. Ostatnú energiu prispôsobte na to, aby ste ju nevynakladali niekde nesprávne, alebo tam kde sa bude negovať s prvým plánom. Je to akoby ste chceli vyrobiť ľadovú plochu a vo voľnom čase však nebudete mraziť ľad, ale budete zapínať radiátor. Stále však budete dúfať, že tam ráno bude ľad a budete tomu prispôsobovať celý deň. V noci to opäť znegujete zapnutím vykurovania.

Prečo je dôležité zamerať sa na ten správny front? Chceme byť úspešný šťastný, iný dôvod neexistuje.

V mojom príbehu mám ukážky 2 príkladov, ako som v minulosti, zle nakladal s energiou.

Príbeh sa začína, ešte v mojej hokejovej púti. Myslel, som si (fakt myslel ), že sa budem živiť hokejom. V určitom veku som však prišiel na to, že peniaze sú veľmi zaujímavou možnosť na osamostatnenie a nezávislosť. Fungovalo to asi tak, že sme dreli počas leta ako kone a všetko sa podriaďovalo hokeju, ale veľa krát som si počas toho privyrábal tak, že som bol takým taxikárom pre známych. Pamätám si deň, ako sme mali ísť hrať jeden s posledných prípravných zápasov sezóny do Nitry. Cítil som sa super a videl som, že aj tréner má vo mne dôveru. Večer pred zápasom mi zazvonil telefón, či nejdem zaviesť niekoho na danú adresu, počkám ho a potom nazad. Pozrel som na hodiny a vravím si peniaze sa zídu 😀 Sadol som do auta a takto som ľudí rozvážal hore dole, kde tu zrazu som pozrel na hodinky a boli 3 hodiny ráno. Doplo mi, že treba isť spať však zajtra je zápas, tak som slušne išiel oznámiť na diskotéku, že idem domov ak chcú beriem ich, ale teraz. Samozrejme, že som sa tam zdržal asi 30 minút. Prišiel som domov a ráno zápas. Po ceste do Nitry som si ešte zdriemol, nebola to katastrofa, ale od výborného to malo ďaleko. Samozrejme po zápase som išiel na koberček. Čo si robil tam a tam o tej neskorej nočnej hodine pýtal sa tréner. Ja som si len v duši opakoval, však som si chcel len zarobiť ( za tie peniaze to vôbec nestálo :-D) Namiesto toho zo mňa bol flákač, čo chodí pred zápasom popíjať. Keď máte zlú povesť je to najhoršie čo môže byť. Ľudia proste dajú na povesti.

Druhý príbeh bol detto. Vraví sa, že dvakrát nevstúpiš do jamy levovej. Vždy však existujú pokušenia, ktoré človeka môžu zlomiť. Bolo to pred Vianocami, zápasy neboli a ja som nočného taxikára robil len vtedy, keď na druhý deň bolo voľno (od hokeja). Bolo 22.12. a mne večer zvoní telefón, že mám prísť na super ponuku. Do auta mi nasáčkovali opitého potetovaného pána, ktorý prišiel z Rakúska. Vôbec neviem, prečo sa ocitol vo Zvolene, ale povedali mi, že potrebuje zaviesť niekde blízko Rimavskej Soboty. Potom povedali cenu 1500 slovenských korún, neskôr sumu ešte zdvihli, keď som sa blbo zatváril pri oznámení dediny. Nevedel som vôbec, kde pôjdem .Ale za 2000 Sk? Idem !!! Všetko sa začalo komplikovať, keď pri jednom z motorestov, povedal cestujúci, že je hladný a musí sa najesť. Povedal som ok, že dáme prestávku pol hodinu, aby sa najedol. On však popri jedle konzumoval ďalšie dávky alkoholu, platil všetko aj naše jedlo ( boli sme dvaja, keď som zbadal toho chlapa, bral som kamaráta, že ak by niečo, nech mám aspoň svedka :-D). Keď po niekoľkých pekných výzvach, som musel rázne a nahnevane zaveliť, že musíme isť z milého pána sa stal nepríjemný spoločník. Zrazu keď sme mysleli, že sme pred cieľom nám oznámil pán, že tá dedina je ešte cca 50-60 km. Ani neviem ako som tam došiel, ale viem, že to boli jedny z najväčších krkahájov na svete, spálil som výrazne viac benzínu, ako som čakal a už som si to začal prepočítavať v hlave.

Keď sme došli na miesto, som nahnevane povedal, že dohoda neplatí, že bude musieť doplatiť čas aj kilometre navyše v sume 300 Sk. Nastala hádka a mali sme čo robiť, aby sme pána dostali z auta a dal nám peniaze. Pamätám si ešte ako nám jeho asi mama kričala Maďarské nadávky ( prišiel si od nej pýtať tých 300 Sk.) Cestou nazad som bol rád, že to mám za sebou a idem domov. Prišiel som domov o 04.00. Ráno ma čakal tréning tuším o 10.00. Mal to byť predvianočný tréning, bohužiaľ viacerí chalani vyzerali rozospato asi ako ja tak sa z toho stal celkom zaberák. Pri jednom zo súbojov, som pocítil veľkú bolesť v ramene (rameno ma bolelo celý, mesiac a výrazne mi ovplyvnilo aj tréningový a herný proces) samozrejme nik o ničom nevedel.

Najväčší gól bol ten, že zo zarobených peňazí sme si išli spraviť super žúrku na Silvestra. Verte či neverte 31.12. ma s plným košíkom okradli. a som tam všetky peniaze čo som si zarobil aj z predchádzajúcich výjazdov. Možno aj 8000 Sk. Do 17.00 som trávil Silvestra na polícii a vravel som si, či mi toto všetko bolo treba.

Áno bolo mi treba presne toto !!! Tento zážitok na vlastnej koži mi ukázal, že sa vždy mám sústrediť na tú vec, ktorú robím. A to čo mi je priorita je to najdôležitejšie a na to sa treba zamerať. Neskutočne veľa ľudí, chce byť úspešný vo viacerých možnostiach, ale množstvo z nich si neuvedomuje, že ešte nedokončilo jednu vec a už sa venujú druhej, ktorú tiež nedotiahnu dokonca. Trieštenie energie, nám môže výrazne skomplikovať projekty na ktorých nám skutočne záleží. Buďme tu a teraz, vždy dokončujme veci tak, aby sme s nimi boli maximálne spokojný, výrazne sa to odzrkadlí na výsledku. Preto priatelia, premýšlajme, či je výhodné byť na dvoch frontoch a či nám toto rozhodnutie nezamyká vysnené dvere k úspechu.

Po tomto príbehu si vravím veľakrát starú pravdivú frázu, že človek má rozhodnutie vo vlastných rukách a šťastie praje pripraveným.

Želám tie najlepšie rozhodnutia, vždy si rozmyslite, či je vhodné robiť dve a viac vecí naraz. Býva to veľa krát veľmi neefektívne.

See you later aligejter 🙂